ÚLOHA LEKÁRNIKA V LIEČENÍ HNAČKY U DOSPELÉHO PACIENTA
Bez hnačky, bez preháňania > ÚLOHA LEKÁRNIKA V LIEČENÍ HNAČKY U DOSPELÉHO PACIENTA

Úloha lekárnika v liečení hnačky u dospelého pacienta

Príčiny vzniku akútnej hnačky a jej liečba – v čom spočíva dôležitá úloha lekárnika pri liečbe akútnej hnačky?

Hnačky, kŕče a bolesti brucha, vysilenie… Trávenie už neraz potrápilo každého z nás. Ľudia berú tráviace ťažkosti mnohokrát na ľahkú váhu, aj napriek tomu, že najmä tie dlhotrvajúce môžu byť indikátorom oveľa závažnejších zdravotných ťažkostí. Pacienti navštevujú lekárov kvôli problémom s trávením veľmi striedmo. Vďaka prieskumu o trávení zo začiatku roka 2021 (*realizovanom prostredníctvom internetového dotazníku v období 12/2020 – 01/2021 na vzorke 1648 respondentov vo veku 18+ na území Slovenskej republiky; prieskum bol realizovaný agentúrou Neopublic) si môžeme urobiť obraz o tom, ako sú na tom Slováci s tráviacimi ťažkosťami a čísla nie sú vždy priaznivé.

Z prieskumu* vyplynulo hneď niekoľko zaujímavých faktov. Hnačka je veľmi častým problémom, s ktorým sa stretávajú predovšetkým dospelí pacienti. Slováci sa v prieskume o trávení vyjadrili, že až 35,8 % z nich trpí tráviacimi problémami aspoň 1x týždenneaž 67 % ani pri dlhodobých ťažkostiach s hnačkou nenavštívi lekára.

Na problémy s hnačkou sme sa pozreli spolu s gastroenterológom MUDr. Radovanom Juríčkom, ktorého sme sa spýtali, aké sú najčastejšie príčiny vzniku akútnej hnačky, aké komplikácie sú prejavom tohto ochorenia, či je možné určiť pôvod akútnej hnačky a aké sú podľa lekára riziká vzniku hnačky v spojitosti s inými ochoreniami:

„Akútna hnačka (viac ako tri riedke stolice za deň v trvaní menej ako dvoch týždňov) je najčastejšie spôsobená vírusmi. Príčinou, hlavne v letných mesiacoch alebo v dovolenkových destináciách, môžu byť aj baktérie, prípadne parazity. Pri akútnej hnačke však nie je nutné pátrať po presnom pôvodcovi ochorenia. Diagnostiku robíme len v sporných prípadoch. Hlavným rizikom a komplikáciou pri akútnej hnačke je dehydratácia. Dehydratácia, hlavne u detí, môže mať fatálne následky. Aj dospelí pacienti, hlavne starší, prípadne s inými chronickými ochoreniami (srdce, obličky, cukrovka) môžu mať komplikovanejší priebeh ochorenia. Obávanou komplikáciou dehydratácie pri akútnej hnačke je minerálový rozvrat s rizikom porúch srdcového rytmu či akútne zlyhanie obličiek.“

Na základe výsledkov prieskumu* tiež vieme, že Slováci si pri hnačke pomáhajú najmä samoliečbou. Pri liečbe hnačky je možné použiť lieky chrániace sliznicu tráviaceho traktu, ktoré na seba viažu vírusy, baktérie a ich toxíny (napríklad adsorbenty). Ďalej je vhodné použiť lieky a výživové doplnky, ktoré pomáhajú navrátiť rovnováhu črevnej mikroflóry. Až 54 % Slovákov si pri hnačke najčastejšie pomáha aktívnym uhlím, 43 % čajmi a 42 % probiotikami. Diosmektit (prírodný čistený íl) proti hnačke – spôsobenej aj baktériami, aj vírusmi – využíva 26 % opýtaných.

Dôležitý medzičlánok v procese, kým sa pacient snaží svojpomocne liečiť sám doma a kým sa odhodlá ísť na vyšetrenie k lekárovi, predstavuje určite lekárnik. MUDr. Radovana Juríčka sme sa spýtali, aká je úloha lekárnika pri liečbe pacienta, či môže lekárnik pozitívne ovplyvniť liečenie ochorenia odporúčaním správneho lieku a v akých prípadoch je nevyhnutné vyhľadať pomoc lekára.

„Úloha lekárnika je veľmi dôležitá. Pacienti často hľadajú práve v lekárni „prvú pomoc“ a nevyhľadajú tú lekársku – lekárnik je preto mnohokrát prvým odborníkom, s ktorým pacient zdieľa svoje ťažkosti. Pacienta by mal upokojiť, zdôraznením dôležitosti dostatočného pitného režimu a odporúčaním voľnopredajného preparátu by mu mal pomôcť uľaviť od nepríjemných prejavov akútnej hnačky a zvládnuť ju aj bez konzultácie s lekárom.

Lekára je však nevyhnutné vyhľadať v prípade, že pacient je tak zoslabnutý, že nedokáže prijímať tekutiny cez ústa. Ďalej sú to varovné príznaky, keď sa môže jednať aj o vážnejšie ochorenie, napríklad ak sa objaví v stolici krv alebo ak hnačky neustúpia a pretrvávajú dlhšie ako dva týždne.“

Ďalej sme s MUDr. Radovanom Juríčkom rozoberali tému vhodného výberu preparátu.

„Pri výbere preparátu by mal lekárnik voliť taký, ktorý je účinný, pre pacienta bezpečný a má vhodnú liekovú formu, prípadne jednoduché dávkovanie. Pretože len ten prípravok, ktorý pacient naozaj poctivo užíva, mu môže pomôcť. Lekárnik pacientovi tiež dokáže užitočne vysvetliť rozdiel medzi prevenciou a akútnym priebehom hnačky – vymedziť rolu probiotík na jednej strane, ktoré sa používajú ako častá prevencia cestovateľských hnačiek a adsorbentov na strane druhej, ktoré sú primeranejším riešením pri akútnej hnačke. Nie je na škodu, keď je súčasťou domácej lekárničky pacienta práve adsorbent v prípade, ak by dostal akútnu hnačku. Dôležitá by mala byť aj vysoká účinnosť. Oceňujem rýchly nástup účinku s úľavou od ťažkostí. V prípade akútnej hnačky je to zmiernenie bolestí brucha, zníženie počtu stolíc, prípadne zlepšenie konzistencie stolice. V neposlednom rade, je dôležitá aj bezpečnosť prípravku, aby mal čo najmenej nežiaducich účinkov. V tomto ohľade sú ideálne lieky, ktoré účinkujú len lokálne v čreve.“

Na záver sme sa MUDr. Radovana Juríčka spýtali, čo by mohol lekárnik odporučiť, ak akútnou hnačkou trpí dieťa.

„Detskí pacienti sú najrizikovejšou skupinou. Hlavne u dojčiat môže mať akútna gastroenteritída fatálne následky.  Preto je dôležité rodičov upozorniť na dôsledné sledovanie príznakov dehydratácie. Laikov treba inštruovať, aby sledovali príznaky dehydratácie: suchá plienka, absencia sĺz pri plači, vpadnuté oči, suché pery, apatia, spavosť dieťaťa. V liečbe je vhodné zdôrazniť potrebu hydratácie a použitie vhodného prípravku pre deti.  Takýmto prípravkom je aj črevné adsorbens diosmektit, ktorý je odporúčaný aj Európskou spoločnosťou pre pediatrickú gastroenterológiu (ESPGHAN).“

Na základe výsledkov prieskumu* vieme, že Slováci si pri hnačke pomáhajú najmä samoliečbou. Je však na mieste apelovať na pacientov, aby nezanedbávali liečbu svojich dlho pretrvávajúcich ťažkostí s trávením. Príčiny dlhotrvajúcich ťažkostí spojených s hnačkou môžu byť aj závažnejšieho charakteru, takže pacient by sa mal poradiť o ďalšom postupe s lekárnikom a následne zvážiť vyšetrenie u lekára.


SCA-SK-000046                 03/2021